Inštitút pre stratégie a analýzy

Rast životnej úrovne vedie k znižovaniu kriminality, najmä ak zároveň ekonomicky napredujú všetky okresy. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) a Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz (ISBA). Oproti roku 2004 klesol počet zistených trestných činov o dve tretiny. Najväčší podiel z nich tvorí majetková kriminalita.
K poklesu evidovanej kriminality prispievajú aj ďalšie faktory, napríklad technologický pokrok alebo legislatívne zmeny. V regionálnom porovnaní je najviac majetkovej a ekonomickej kriminality v Bratislave a Košiciach.

Počet evidovaných trestných činov (TČ) podľa údajov zo štatisticko-evidenčného systému ministerstva vnútra kulminoval v roku 2004 s celkovým počtom vyše 131-tisíc. Odvtedy evidovaná kriminalita takmer nepretržite klesala až do roku 2021 (celkovo o 61 %). V roku 2022 došlo pravdepodobne aj vplyvom obmedzeného pohybu obyvateľov a zhoršených životných podmienok počas pandémie COVID-19 k jedinému vychýleniu z tohto trendu. Kriminalita vtedy medziročne stúpla o 7,2 %, ale v nasledujúcich rokoch sa klesajúci trend obnovil.

Najväčší podiel má majetková kriminalita, ktorá dlhodobo tvorí dominantnú zložku evidovaných trestných činov, a klesla od roku 2004 najvýraznejšie. Medzi trestné činy evidované ako majetková kriminalita patria krádeže vlámaním, v bytoch, krádeže motorových vozidiel a podobne. Všetky uvedené druhy trestných činov majetkovej kriminality od roku 2004 do roku 2021 takmer nepretržite klesali, celkovo zhruba o tri štvrtiny. Až v roku 2022 došlo k miernemu medziročnému nárastu (12 %) majetkovej kriminality, ktorý pretrvával aj v roku 2023. V roku 2024 počet TČ v tejto skupine klesol o vyše 5-tisíc.

K znižovaniu počtu evidovaných trestných činov celkovo prispieval v rokoch 2013-2021 aj vývoj ekonomickej kriminality, ktorá je druhou najpodstatnejšou zložkou celkovej kriminality. Sú v nej zahrnuté trestné činy ako skrátenie dane, ohrozenie devízového hospodárstva, podvod, krádež, korupcia, porušenie autorských práv, ochrana meny, sprenevera a podobne.

Menšou mierou k celkovému poklesu prispela zostávajúca kriminalita (napríklad dopravné nehody), ostatná kriminalita (výtržníctvo, požiare, nedovolené ozbrojovanie) a násilná kriminalita, pri ktorej v období 2002-2024 klesol počet trestných činov z 15-tisíc na 4-tisíc ročne.

Výsledky našej analýzy potvrdili teórie poukazujúce na súvis medzi vývojom životnej úrovne a kriminality. Pomocou modelu sme na základe okresných dát od roku 2011 zistili, že dlhodobý trend zvyšovania životnej úrovne, predovšetkým poklesu miery nezamestnanosti a nárastu priemernej mzdy, prispieva k znižovaniu majetkovej a ekonomickej kriminality. Tieto závery sú v súlade s poznatkami z odbornej literatúry, podľa ktorých kriminalita generujúca zisk rastie s ekonomickou núdzou obyvateľstva a naopak klesá s rastom životnej úrovne.

Prečo kriminalita klesá

Súčasne však popri efekte núdze pôsobí protichodným smerom takzvaný efekt možností, podľa ktorého úroveň kriminality v spoločnosti môže teoreticky rásť spolu s bohatstvom. Ľudovo povedané, čím sú ľudia bohatší, tým sú lákavejší pre zlodejov či podvodníkov. Páchatelia pociťujúci núdzu sa môžu za objektom krádeže presúvať do bohatších oblastí, obvykle do väčších miest. Dôsledkom sú regionálne rozdiely – najvyššiu mieru majetkovej a ekonomickej kriminality evidujeme v okresoch v rámci Bratislavy a Košíc.

Podľa výsledkov analýzy neexistuje jasné prepojenie medzi životnou úrovňou a násilnou a mravnostnou kriminalitou. Tento výsledok nie je prekvapivý a tiež má oporu v odbornej literatúre: kým majetkové a ekonomické trestné činy sú silne ovplyvnené ekonomickými premennými a sú jednoduchšie predvídateľné, násilné trestné činy sú skôr vysvetliteľné psychologickými, sociálnymi a situačnými faktormi. Je žiaduce zohľadňovať to pri tvorbe politík. Zatiaľ čo ekonomické zásahy či rozvoj môžu znížiť majetkovú trestnú činnosť, riešenie násilnej trestnej činnosti si vyžaduje cielenejšie sociálne, behaviorálne a psychologické stratégie.

Čo vplýva na štatistiky a evidenciu kriminality

Popri zmene životnej úrovne je technologický pokrok ďalším zásadným faktorom, ktorý sa podpísal pod vývoj kriminality. Na jednej strane sme svedkami vyššej kvality zámkov, či lepšieho zabezpečenia automobilov, čo jednoznačne prispieva k zníženiu miery majetkovej kriminality. Na druhej strane, technologický pokrok spôsobil rozmach ťažšie odhaliteľnej online kriminality. Páchateľ koná na diaľku a najnovšie aj prostredníctvom umelej inteligencie skrýva svoju identitu. Môže to spôsobiť nárast skrytej kriminality, ktorá v štatistikách nie je evidovaná.

Ďalším faktorom je rôzna úspešnosť pri identifikovaní trestných činov. Napríklad vykazovaná mravnostná kriminalita ako jediná v čase neklesá. Jednou z príčin môže byť cielená snaha policajného odboru počítačovej kriminality, ktorý vznikol v roku 2013 a do veľkej miery sa špecializuje na tému sexuálneho zneužívania online a problematiku detskej pornografie. Zistenia o týchto prečinoch získava aj od nadnárodných inštitúcií alebo národných inštitúcií s medzinárodným presahom (napríklad National Center for Missing & Exploited Children).

Novely trestného zákona, ktorými sa zmenila definícia trestného činu na základe výšky spôsobenej škody, nemajú vplyv na výsledky našej analýzy, keďže sa udiali mimo obdobia 2011-2023, ktoré sme použili v ekonometrickom modeli s cieľom identifikovať faktory vplývajúce na vývoj a geografické rozloženie kriminality.

Úplné znenie analýzy nájdete na stránke ISA tu.