Inštitút pre stratégie a analýzy

V celej Európe sa rodí menej detí ako je potrebné na zachovanie populácie. Napriek tomu, že ľudia chcú mať viac detí a uprednostňujú dvojdetný model rodiny. Prečo je to tak? Z výsledkov analýzy ISA vyplýva, že k zvýšeniu pôrodnosti na Slovensku by mohli viesť nižšie náklady na bývanie a lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života.

Vo všetkých štátoch Európy sa rodí menej detí, ako je potrebné na reprodukciu populácie. Proces poklesu pôrodnosti sa začal už pred vyše polstoročím v Škandinávii a rozšíril sa do západnej a južnej Európy. Po páde železnej opony sa trend prejavil aj v strednej a východnej časti kontinentu. Od 60. rokov 20. storočia sa v Európe postupne začal zvyšovať priemerný vek žien pri pôrode (rovnako aj prvorodičiek), znižoval sa počet pôrodov (predovšetkým vyššieho poradia) a rástla bezdetnosť, čoho výsledkom bol pokles úhrnnej plodnosti (počet detí na ženu) pod 2,1 dieťaťa na ženu.

Na Slovensku klesla úhrnná plodnosť pod záchovnú úroveň po roku 1989. Historické minimum dosiahla v roku 2002 na úrovni 1,19 dieťaťa na ženu. V roku 2025 bola jej hodnota 1,46 a zároveň sa narodilo historicky najmenej detí (42 019). V porovnaní s rokom 1993, keď sa narodilo viac ako 73-tisíc detí, ide o výrazný pokles. Nízka pôrodnosť vedie k starnutiu populácie a zvyšovaniu podielu obyvateľov v poproduktívnom veku, čo vytvára rastúci tlak na financovanie dôchodkového systému, nároky na zdravotníctvo, a v konečnom dôsledku vedie k oslabeniu ekonomickej výkonnosti štátu. Aj preto sa problematika pôrodnosti postupne presúva z okraja do centra verejných politík.

Koľko máme detí a koľko by sme chceli mať

Hoci na Slovensku aj v ďalších európskych štátoch prevláda ideál dvojdetného modelu rodiny, reálne sa detí rodí menej. Odborne hovoríme o rozdiele medzi zamýšľanou a realizovanou plodnosťou.

Z prieskumu United Nations Population Fund vyplýva, že rodiny najčastejšie nižší počet potomkov odôvodňujú ekonomickými faktormi: najviac respondentov uvádza  finančné obmedzenia (27 %), nedostupné bývanie (15 %) i neistota na trhu práce (15 %). V rámci štyroch európskych štátov, v ktorých sa prieskum realizoval, sa často spomína aj chýbajúci/a vhodný/a partner/ka (17 %), neplodnosť alebo problémy s počatím (12 %) či obavy z geopolitiky (UNFPA, 2025).

Súčasný globálny pohľad na pokles pôrodnosti poukazuje na to, že ide o komplexný a mnohorozmerný jav, ktorý zasahuje väčšinu vyspelých aj rozvojových štátov. Jeho hlavnými hnacími faktormi sú najmä dlhodobé ekonomické tlaky (rastúce životné náklady, drahé bývanie a neistota na trhu práce), ktoré výrazne ovplyvňujú rozhodovanie o rodičovstve. K tomu sa pridávajú kultúrne a sociálne zmeny, najmä nárast investícií do vzdelania, kariéry a individualizovaného životného štýlu, čo vedie k odkladaniu zakladania rodiny.

Čo rozhoduje?

Cieľom ISA bolo na základe ekonometrického modelu, odbornej literatúry a účinných verejných politík zo zahraničia identifikovať faktory ovplyvňujúce pôrodnosť a navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli prispieť k jej zvýšeniu na Slovensku.

Z analýzy vyplýva, že aj po zohľadnení kultúrnych a spoločenských zmien (pokles sobášnosti, rastúci priemerný vek pri pôrode a podiel žien s terciárnym vzdelaním) je najkonzistentnejším faktorom znižujúcim pôrodnosť rast nákladov na bývanie. Na základe použitého modelu odhadujeme, že zníženie nákladov na bývanie na priemer EÚ (22,2 % celkových nákladov domácností) by mohlo zvýšiť pôrodnosť o 0,113 dieťaťa na ženu a dlhodobý efekt by mohol byť ešte vyšší.

Čiastočnú oporu v modeloch majú aj ukazovatele znižujúce bariéry medzi rodinou a prácou – dostupnosť kvalitných a cenovo prístupných materských škôl spolu s možnosťami pružného pracovného času a práce na čiastočný úväzok pre rodičov. Slovensko patrí medzi štáty s najnižším podielom matiek zamestnaných na čiastočný úväzok (6,2 %). Ak by ich podiel stúpol na priemer EÚ (33,4 %), mohla by sa zvýšiť pôrodnosť o 0,05-0,11 dieťaťa na ženu, pričom 80 % efektu sa prejaví za 6-11,5 roka. Zahraničné štúdie potvrdzujú pozitívny vplyv práce na čiastočný úväzok ako aj nižších nákladov na starostlivosť o deti, najmä na pôrodnosť vysoko vzdelaných žien.

Vo výsledkoch ekonometrických modelov sa zvyšovanie finančných príspevkov pre rodiny nepotvrdilo ako vhodný nástroj na nárast pôrodnosti. Na nejednoznačný a dočasný efekt opatrenia poukazujú aj iné štúdie. Preto neodporúčame snažiť sa zvyšovať pôrodnosť finančnými príspevkami. Ich cieľom je skôr kompenzovať rodine výpadok príjmu počas materskej a rodičovskej dovolenky, nie zvyšovať pôrodnosť. Viaceré európske štáty vrátane Slovenska sa snažia demografický vývoj zvrátiť podporou finančnými benefitmi (napríklad zvýšenie materskej, takzvaného kočíkovného alebo daňového bonusu na deti), ale bez želaného efektu.

Riešenia musia byť komplexné

Jednotlivé opatrenia a ich potenciálny efekt nie je možné vnímať izolovane. Rodinná politika každého štátu pozostáva zo súboru priamych i nepriamych verejných politík, ktoré sú spolu úzko previazané (napríklad podpora zamestnanosti matiek s malými deťmi na čiastočný úväzok je podmienená rozsiahlou sieťou materských škôl) a ich podoba odráža štruktúru národného hospodárstva či kultúru daného štátu. Navyše, efektivita implementácie opatrení je v každom štáte individuálna a dostupné štúdie naznačujú, že prorodinné politiky majú len obmedzený účinok a samy osebe nedokážu zásadne ovplyvniť súčasné demografické trendy.

Úplné znenie našej analýzy nájdete na stránke ISA tu.